MTB z Popradu na Čiernu horu v Levočských vrchoch

Poprad 29. apríla 2025. Po veľmi kvalitne odtrénovanom apríli už prišiel čas na dlhšie MTB výpady do okolia. Túto jar som sa rozhodol nenechať nič na náhodu a na vrchol mojej sezóny (odklik pod článkom) sa systematicky pripraviť. Aj preto som sa nezúčastnil žiadnych pretekov, jednoducho mi to nepasovalo do prípravy.

Jedným z najdôležitejších faktorov vôbec je pre mňa neustále objavovanie nových vecí a dnes to malo byť naplnené. Z Popradu vyrážam popri železničnej trati. Na rozbitú cestu akurát dávajú nový štrk, pripravuje sa prerábka železnice. Hneď potom sa vydávam po cyklotrase cez Vydrník a už som v (pre mňa) novom teréne. Z Vydrníka sa dostanem do Jánoviec, odtiaľ kúsok po hlavnej ceste a odbočujem na Čenčice, malú dedinku mimo hlavnej cesty. Idem po modrej značke a vnáram sa do suchého borovicového lesa.

Prvýkrát v živote idem cez Vlkovce, obchádzam obec Hradisko a napájam sa na trať Levočského MTB maratónu. Tu to už trošku poznám, idem v protismere trate. V sedle pod Krížovým vrchom odbočujem na makadam a čaká ma dlhá traverzová šotolina. Prechádzam okolo pamätníka SNP a vychádzam ku vyhliadkovej veži Marčulina na Javorine. Jej vysokú konštrukciu je vidieť zďaleka. Ako hlási tabuľa, ešte jej chýba jedno poschodie a strecha. Je taká vysoká, že až vyrastú stromy, tak si pred nimi udrží mierny náskok a bude ponúkať výhľady do ďalekého okolia. Tie výhľady sú tu ozaj luxusné, v galérke som im dal preto viac priestoru. Úplne najlepší je pohľad na Vysoké Tatry.

Z veže je ale vidieť do diaľky aj na opačnú stranu, a preto si môžem už odtiaľto pozrieť moje ďalšie ciele: Ihlu a Čiernu horu. Na bajku pokračujem od veže po krásnom singláči hrebeňom, príroda tu vytvorila dokonca malé jazierko. Prechádzam okolo neho po zarastenej traktorovej stope, z ktorej sa stal nádherný chodníček. Vedel by som si ich tu takýchto predstaviť viacej...

Prechádzam cez plochý vrchol Javoriny (1225 m), zakrátko sa ale opäť napojím na širokú makadamovú cestu vedúcu hrebeňom Levočských vrchov. Prechádzam okolo Mervovej chyžky cez sedlo pod Škrapovou a pokračujem ďalej po červenej smer Ihla. Je to tu také makadamové letisko, kde by sa v pohode kamióny mohli míňať. Prichádzam na miesto zvané Točna (Malý Václavák) - tu sa oficiálna cyklotrasa spúšťa dole z hrebeňa a ja pokračujem ďalej hrebeňom po turistickej značke, konečne aspoň trošku normálneho MTB terénu.

Pomedzi stromy už sa objavuje hrebeň Ihly, ktorý pokračuje na Čiernu horu. Keď vrcholy hrebeňa Levočských vrchov sú nevýrazné placky, tak Ihla je ich dominanta. Kúsok potlačím, keďže značka je tradične plácnutá na spádnicu vyrytú traktorom, a rozhodujem sa ostať na značke vedúcej traverzovou zvážnicou. Prichádzam do sedla pod Ihlou z ktorého vedie hore na vrchol zelená značka. Počul som o tejto novej značke v rádiu. Ospevovali ju ako aktivitu neďalekej rovnomennej obce. Som tu prvý raz, tak sa obzerám, a aj keď som zvyknutý na slovenskú realitu, tak sa nestačím diviť. Zelená je prásknutá rovno na spádnicu zničenú eróziou a strmú tak, že v prípade dažďa by si žiadala nejaké fixné lano. Pričom po kalamite je tu všade naokolo voľný priestor na to, aby sa realizovali nejakí dedinskí kopáči, ktorí sú na úrade práce... Nuž ale...

Vytlačím/vynesiem bajk hore. Rozhľadňa na Ihle je skromná oproti Marčulinej ale väčšiu ani netreba. Sú na nej solárne panely. Študujem mapu v telefóne a rozhodujem sa, že si ešte odskočím na Čiernu horu po hrebeni. Nie je to ďaleko a je to fajne zjazdné. Materiál na stavbu zrejme vyviezli tadiaľto. 

Čierna hora (1290 m) je najvyšším vrcholom Levočských vrchov. Výhľad už zďaleka nie je ako ten z Ihly. Je tu ale tabuľa Štátnych lesov venovaná požiaru. Ten fakt, že info na nej udáva ako príčinu požiaru aktivitu lesných robotníkov, mi príde celkom komický. Takto verejne si sami na seba... :)

Vrátim sa na Ihlu. Výhľady fakt luxusné, tvrdý kontrast ku kvalite značkovaného chodníka. Dole sa púšťam hrebienkom smerujúcim na SZ (pozri mapku pod článkom) a po chvíli prieskumu sa v sedle bajku napojím dole na moju trasu. Zjazdujem dole, smer Ihľany. Pustím si to turistickou značkou. Cyklotrasa sa kľukatí celkom veľkou okľukou, MTB je prístroj určený do terénu. Klasické vymleté spádnice s voľnými kameňmi tradične testujú technickú zdatnosť. Popri zjazde si obzerám okolie, už dlhšie idem terénom, kde som nikdy nebol. Ihľany s ich osadníkmi tiež prvý raz v živote. 

Pomocou offline Mapy.com si vyberiem trasu do Kežmarku. Základ je nedostať sa do ťažby a čerstvo rozrytej traktorovej stopy. Celkom sa mi to darí a napájam sa na cyklotrasu pri Strážkach. To množstvo ľudí, ktoré tu stretávam, len vypovedá o dôležitosti takýchto diel a o tom, ako sme stále v ich budovaní pozadu.

Celkovo mi Levočské vrchy pripdajú ako nejaký slovenský Sibír. Nekonečné polia mladého, prevažne smrekového lesa. Infraštruktúra jedine lesohospodárska, nie turistická. Pre nejakú ľahkú cykloturistiku a stále populárnejšiu E-cykloturistiku je ale celkom dobrá, a tak nejaké tie požičovne E-bajkov niekde v Levočskej doline dávajú zmysel. Svojím charakterom je táto oblasť oveľa výhodnejšia pre bicykel ako pre pešie aktivity. Cyklisti sa ale raz a navždy budú musieť uspokojiť s tou makadamovou infraštruktúrou, lebo na vybudovanie nejakých MTB trailov tu jednoducho nie je ľudský potenciál. Pričom štatút oblasti by tomu bol naklonený, keďže tu nie je zvýšená ochrana prírody a nejaké prírodné rezervácie. Možno za pár desaťročí, až les vyrastie, tomu budú prírodné podmienky viac naklonené.

Prichádzam do Kežmarku cyklotrasou, o ktorej som doteraz len počúval, a z neho idem prvý raz na Huncovce. Zábavný úsek je, keď asfaltový cyklochodník skončí a prejde do lúky s udupanou hlinou, v ďaždi isto sranda. Vraj nevysporiadané pozemky. Do Veľkej Lomnice sa ale dostávam luxusne. Odtiaľ kúsok po známej hlavnej ceste, ktorá je v správach každý deň, hneď odbočujem doprava na Mlynicu a dotočím to domov do Popradu.

Pre človeka, ktorý má vyše 20 letných sezón odjazdených v Alpách, tento okruh je ako safari niekde v Afrike. Zaujímavé to bolo, ale isto nie tak, aby som to jazdil každý rok.

Martin Bartoň