Branisko MTB traily

Branisko sme pre turistiku objavili po dokončení diaľnice v smere z Popradu. Tých pohodových 30 minút z Popradu až do sedla Branisko, kde zvykneme parkovať, je ozaj pecka. Nasledovalo viacero túr v okolí, odkliky na články z nich si nájdete dole. Až neskôr som na internete objavil informácie o tom, že z Braniska sa stala obľúbená lokalita pre (povedal by som) takých lepších terénnych jazdcov. Pri peších túrach som sa snažil vnímať terén aj z pohľadu jazdca, priznám sa ale, že tie traily som si moc nevšimol. Snáď len tie v okolí chodníka vedúceho ku vysielaču Rudník.

Trail s výstižným názvom Carbon Killer som išiel peši, ale ten ma teda neoslnil, to si môžem ísť zajazdiť do Tatier, kľudne. Spomínam si na legendárnu modrú značku z Hrebienka cez vodopády do Tatranskej Lomnice, na ktorej som bajkovo rástol a neraz ju jazdil aj s hardtailom, dokonca bez odpruženej vidly... Nie - dnes už pri hľadaní krásnych trailov hľadám niečo viac jazdivejšie.

Medzitým ako čas plynul, prenikali ku mne z netu samé pozitívne informácie o jazdení na Branisku, a dokonca info, že sa tu konali preteky v endure, bolo veľmi zaujímavé.

A tak som sa túto jar konečne dostal ku prieskumu tejto lokality aj na bajku, a dokonca mi sprievodcu robil kamarát Elko, ktorý to tu už dobre pozná. Počas jedného pojazdu mi ukázal svoju ideálnu zostavu. Auto sme už klasicky zaparkovali v cestnom sedle a odtiaľ sa vybrali najprv na Smrekovicu. Dostať sa hore znamená v závere aj kúsok potlačiť, ale vôbec to nevadilo. To posedenie na vrchole je super, to poznáme z turistiky. A potom už nasledovala jazda.

Nebudem nosiť drevo do lesa a popisovať jednotlivé traily. To čo sme jazdili nájdete dole na mojej Strave, zoznam trailov je tiež tu a pripojil som aj link na stránku trailforks, kde sú prehľadné informácie o všetkých trailoch v okolí. To hlavné, čo chcem povedať týmto článkom je, že som bol naozaj veľmi príjemne prekvapený a potešený tým, čo som tu našiel. Už po prvom zjazde zo Smrekovice som pochopil, prečo som si ako turista tie možnosti nevšimol. Traily sú totiž vedené mimo značkovaných chodníkov, až na malé výnimky.

Traily na Branisku sú robené s veľkým citom a pochopením pre vec... Nie je to žiadne vyhladenie a prekopanie chodníka do štádia, kde človek rozmýšľa, načo vôbec bolo vyvinuté také kvalitné pruženie. Chodníčky maximálne využívajú prírodné podmienky a upravované sú len v tej najnevyhnutnejšej miere, aby boli prejazdné. Jazdec sa ani chvíľu nenudí a prakticky neustále musí niečo riešiť. Páčilo sa mi, ako boli do trailov zakomponované prírodné podmienky a terénne nerovnosti. Tie serpentíny v závere Letiska - to bolo naozaj úžasné, potešili ma aj ďalšie traily, ktoré sme šli - nádherné pasáže boli na každom.

Čo k tomuto môjmu objavu viac dodať? V prvom rade veľká pochvala borcom s krompáčmi a lopatami, klobúk dole. To množstvo práce zadarmo a len pre vlastné (a cudzie) potešenie bolo vidieť na každom kroku. Tak ako som sa niekedy z výletov po slovenských lesoch vracal domov smutný, že ten potenciál na kvalitné MTB u nás je totálne nevyužitý, tak po tomto pojazde som sa domov vracal plný optimizmu. Na Branisko sa určite budem ako jazdec tešiť znovu.

Ako poslednú len takú technickú informáciu snáď pripomeniem, že tie traily už nie sú svojou obtiažnosťou a povrchom vhodné pre hardtail, ale vyžadujú si už trošku toho pruženia. V tomto mi výborne poslúžil RM Blizzard so svojimi 14 centimetrami zdvihu a teleskopkou.

Jazdené traily: Marková skratka, Letisko spodná časť, Motorest, Rasťodrom, Žiletka

 Trailforks Branisko