Kapušiansky hrad

Kto pozná Prešov, vie, že v jeho blízkom okolí sa týči zopár výrazných vŕškov (bývalých sopiek), ako stvorených pre hrady. Veď aj na nich stáli aspoň štyri len v najbližšom okolí mesta. Ich ruiny v súčasnosti znovu ožívajú rekonštrukciami aj cestovným ruchom. Jedným z nich je Kapušiansky hrad, výrazne trčiaci na andezitovom, juhovýchodnom výbežku horského podcelku Stráže, ktorý je súčasťou Spišsko-šarišského medzihoria.

Trčí tam vo výške necelých 500 m n. m. minimálne od 13. storočia. Na to, akú mal divokú históriu a koľkokrát bol dobytý, vyplienený či zbúraný, stojí tu dnes celkom zaujímavá a mohutná ruina. O jej stabilizáciu a rekonštrukciu sa stará od r. 2012 samotná obec, vstup na nádvorie je voľný, ale je vhodné dobrovoľne prispieť do kasičky. Za to je možné sa potom vyštverať na vežu. Tam sme sa síce nedostali, lebo ešte bolo skoro (otvárali o desiatej), ale aj tak je výhľad z hradieb aj zo strmých lúk pod nimi parádny.

Na parkovisko pod hradom navádzajú z hlavnej cesty cez dedinu veľké, hnedé šípkotabule prakticky nezablúditeľne. Možnosti výstupu hore na hrad sú potom dve – z južnej strany parkoviska (Lesná ulica) po dlhšej, ale miernejšie stúpajúcej šotolinovej ceste lesom, v príjemnom tieni a popri tabuliach náučného chodníka. Aj na bajku je to tade pohodlné. Zo severnej strany parkoviska (ulica Pod hradom) vedie priamo hore zelená značka – poriadne strmý chodník, nižšie hlinený, vyššie poriadne kamenistý. Aj ten je v tieni, ale vyššie už moc nie. Obe možnosti výstupu sú tak na 40 minút.

Okrem hradu samotného ako kultúrnej pamiatky je od r. 1980 chránený prírodnou rezerváciou, najprísnejším stupňom ochrany, aj celý hradný kopec. Kvôli obrane hradu bol kedysi kompletne odlesnený, dnes je ale pokrytý dospelým lesom. Nie však celý, ako vidno na fotkách. Hlavne sa tu zachovali (práve na tých lúčnatých južných svahoch) veľmi cenné suchomilné a teplomilné spoločenstvá živočíchov, ale najmä rastlín, v rámci nášho územia extrémne vysunuté na sever. Napríklad tu žije ježibaba guľatohlavá – vygúglite si rýchlo, čo je to za potvoru.

Za výhľadmi sa sem teda naozaj oplatí vyliezť – smerom na sever dominuje Čergov, ale lepší výhľad bez prekážok je na nižšie kopčeky Ondavskej vrchoviny, ohraničujúce severný až severovýchodný okraj Košickej kotliny. Na juhu sa kotlina vtláča v panoráme medzi Stolické vrchy vpravo a Slanské vrchy vľavo. Smerom na západ dominuje pohľadu cez hradné okno susedný šarišský hrad, za ktorým obzor zahatáva stena Braniska. Príjemnú prechádzku a dobré svetlo želám!

Rišo Pouš