Silická ľadnica

         Ak cestou z Rimavskej Soboty do Košíc budete niekedy chcieť (alebo musieť) obísť Sorošku, odporúčam cez Silicu a Silickú Jablonicu. Cesta tam napriek niektorým mapám je - a dokonca pohodlne priechodná autobusom, je to overené. Je to taká „geografická“ skratka: horšia a dlhšia cesta :-) Ale oplatí sa kvôli jednému svetovému unikátu. Priepasť alebo jaskyňa Silická ľadnica je samozrejme podľa názvu ľadová. Takých je... Ale v miernom klimatickom pásme patrí k najnižšie položeným na svete (vchod je vo výške 503m), čo upozorňuje na jej unikátne prírodné (teda hlavne mikroklimatické) pomery.

         Asi kilometer na západ od Silice je zo zákruty starej cesty urobené parkovisko s prístreškom a smerovníkom. K jaskyni a späť je to slabá polhodinka, najprv lúkou, potom sadom, ale väčšinou tienistým lesným tunelom po pohodlnej ceste, takmer po rovine. Dĺžka pobytu závisí od ochoty klepať sa od zimy :-) Odbočka k jaskyni je na malej lúke a taká nenápadná, ale dobre značená, kúsok nad ňou je ďalší smerovník (tento vpravo). Teplotná inverzia je pri zostupe riadna, s každým metrom je chladnejšie. Je to zaujímavý pocit aj preto, že neklesáte ako do šachty, ale len mierne a na malej vzdialenosti. Mení sa samozrejme aj rastlinstvo okolo. Od zábradlia s vyhliadkou na poriadny cencúľ sa ešte dá zísť po strmých schodoch „na nižší level“. Pod ním už ležia masy ľadu, prikryté suťou. Práve sutina bráni prieniku teplého vzduchu do nižších častí. Známa dĺžka jaskyne je 1065m (v r.1989) a hĺbka 110m. Celá táto paráda vznikla vraj pred pár tisíc rokmi prepadnutím stropu jaskyne – jeho zvyšky sa tu dodnes váľajú. Je to jeden komplex s neďalekou Gombaseckou jaskyňou a ani jaskyniari asi ešte nevedia, koľko je tam podzemných priestorov. Veď Silická planina je isto deravá ako ementál.

         Turistov to sem ťahalo už v 19. storočí, ale napríklad z roku 1866 sa zachoval záznam o sťažnostiach na miestneho podnikavca, ktorý si tu zriadil pivovar – ľad bol vraj začadený dymom, pri vstupe boli uviazané zlostné psiská a popri ceste kopy odpadu lákali divé svine a roje múch. Našťastie pivo bolo biedne a kšeft rýchlo skončil. Viac škody asi narobili v 30. rokoch 20. storočia jaskyniari, ktorí sa prekopávali do nižších etáží, tým narušili klímu a ľad začal ubúdať. V roku 1998 bolo uzavretím otvoru vraj všetko uvedené do pôvodnej rovnováhy. Tak dúfajme že ešte veľa generácií po nás bude môcť tento klenot obdivovať.

Rišo Pouš