Tatranská šelma ultra 2020

Už siedmy raz zaťala do tatranskej žuly svoje pazúry aj mladšia, ale vytrvalejšia z dvoch dravých sestier. V sobotu 22.8. Limit 200 účastníkov bol naplnený dlho vopred. Asi aj kvôli korone nie síce za bleskových 15 sekúnd, ale vraj asi za 15 minút, takže tam rekord nepadol, aaaale šak toto nevadí. Nakoniec sa na štart pri bývalej Važeckej chate postavilo 187 ľudí, presne ako vlani. Ale do cieľa sa po vlastných dostalo len 116 - odpad bol väčší ako vlani, asi najmä vďaka počasiu. Štartovka sa tu nevyrába len tak, že sa hocikto prihlási – nekompromisný šéf tu vyberá z prihlásených prísne, aj na základe bežeckých časov, ktoré musia pri registrácii priznať. Napriek tomu si viacerí neuvedomujú, že toto je jednoznačne najťažšie „malé“ ultra na Slovensku, aj keď nie prevýšením.

Tu sa totiž k behu pridávajú ešte ďalšie disciplíny – tá najťažšia je boj s tatranskou žulou. A ten treba mať veeeľmi dobre natrénovaný. Žiadne rovnomerné tempo, žiadne behavé, hlinené chodníky. Ak náhodou sa nejaké nájdu (po štarte a pred cieľom), kadečo zákerné z nich trčí. Pekne hlavu dole celý čas a oči pod nohy. Jediná nepozornosť sa môže škaredo nevyplatiť a aj tento rok viacerí nedobrovoľne darovali krv. Našťastie jej nebolo veľa a nakoniec to bola aj výhoda v súťaži o ceny za najväčšiu odreninu.

Druhá disciplína je tu pretláčanie s davmi, najmä za Štrbským plesom a okolo Zamky. Tento rok umocnená koronou, keď veľa ľudí vymenilo more za Tatry. Pomalším to až tak nevadí, ale ktovie o koľko rýchlejšie by boli víťazné časy bez tejto špecialitky?

Poslednou, ale nevyspytateľnou disciplínou, je tu počasie. Lebo šelmy tatranské behajú vysoko a tam vieme čo ono dokáže s ľuďmi aj traťou dorobiť... Tentokrát sa extrém otočil „do plusu“. Už ráno na štarte bolo dusno, obloha gýčovo modrá. Predpoveď hovorila gastronomicky - o dlhom a pomalom dusení vo vlastnej šťave a o intenzívnom vyprážaní. Doplatilo na to aj pár favoritov, a niektorí vraj nevyzerali moc dobre. Až popoludní, keď ojedinelý mrak zablúdil a sadol na Lomničák, mali niektorí ten záver príjemnejší.

Toľko k podmienkam. To, že už tretí raz bol cieľ v hoteli Magura a že tradícia sprísňovania časových limitov úspešne pokračuje (Sliezsky dom 11:10 a Hrebienok 12:05), netreba moc rozoberať. Proste nič pre turistov a hubárov. Preteky drssssssné ako tá žula. Veď sa znovu na štarte objavili aj drssssní pretekári – napríklad maďarský účastník OH v Riu v maratóne Gábor Józsa.

Ten sa aj prvý objavil na Štrbskom plese, nakoniec dobehol tretí za 6:10. Zjavne mu viac sedí asfalt. S prehľadom a poriadnym náskokom bral víťazstvo Martin Halász (5:46), za neho sa na druhé miesto dostal Dominik Skokan (6:06).

Medzi ženami brala prvenstvo Olga Krčálová (7:31), ktorá išla vpredu od začiatku. Druhá Hana Holoubková (7:44) si polepšila od vlani o miesto a tretia pribehla domáca tatranská hviezda - stálica Denisa Šulcová (8:12). U veteránov tesne obhájil Filip Kristl (6:47), za ním dobehol Piotr Choroś (6:49) a trochu s odstupom Filip Žajdlík (6:57). Celkovo ale ceny nafasovalo päť najlepších nadštyridsiatnikov a po sedem mužov a žien.

Viac je samozrejme na stránke Tatranskej šelmy (https://www.tatranskaselma.com). Celé to uzavrela bohatá tombola a zrejme ešte bohatšia afterka. Nejaká dezinfekcia na ňu isto ostala ešte od piatku, kde sa jej podľa dobre informovaného zdroja minuli štyri litre. To ale tej vnútornej. Tej vonkajšej na ruky dostal v sobotu každý, kto dobiehal na občerstvovačku. Len v rúšku nechcel nikto bežať, ktovie prečo. Hádam to budúci rok bude už znormalizované.

Fotky v galérii len od Štrbského plesa po Brnču, aj to od Sliezskeho už len také biedne. Lebo aj fotografa odpálilo počasie, nestihol limity, takže má zapísané dnf :-) Aj tak už nebolo koho fotiť. 

Rišo Pouš