Meďodoly: najprv Zadné, potom Predné

Nedeľa ráno v Ždiari: je po „Šelme“ ale nohy slúžia, lebo som sa zas len flákal, tak treba nejako využiť deň. Z telocvične nás aj tak o chvíľu vyženú, tak pre istotu zdrhám, ešte kým organizátori spia. Nech ma nezamestnajú upratovaním  :-) Busom do Tatranskej Javoriny a odtiaľ peši do Kotliny, tiež Tatranskej.

Tak na úvod asfalt spodnou časťou Javorovej doliny až k rázcestiu Pod Muráňom - cestu akurát prerábajú. No kto už len tu potrebuje klásť nový asfalt??? Aha - bude nový bezbariérový chodník (dozvedám sa neskôr z novín). Demagógia typická pre ŠL TANAPu, v tradičnom podaní ich hovorkyne. Náhradný chodník je vysekaný a vyznačený lesom povedľa, ale v nedeľu sa predsa nerobí...

Výhodu ten asfalt jednu má: netreba až tak pod nohy pozerať, tak obzerám štíty naokolo. Len sa (najmä od západu) postupne ukrývajú v mrakoch. Až na Podmuráň dúfam, že v rannom bezvetrí a hukote potoka sa podarí nejakého zvera zazrieť, ale nič. Tak aspoň poobzerám vzorky hornín a pošpekulujeme nad geologickým vývojom na náučnej lokalite. Od horárne cesta stále asfaltová, ale už taká „ľudskejšia“ a čím ďalej, tým štrkovejšia. V doline je stále viac čo obzerať : v studničke sa dá natankovať, v prístrešku s výhľadom na bralá posedieť, aj jedna tiesňava sa do cesty postaví a povedľa divočina uschnutého lesa.

Konečne dva medvede - ale len drevené, pri ďalšom prístrešku, od ktorého už konečne začína normálny chodník. Ale taký netypicky tatranský - lebo hlinený. Fajne sme si po ňom s hlavným Vetroplachom v máji zašprintovali dole kopcom, na ceste okolo Tatier :-) Les ustupuje, dolina sa otvára a chodník plynulo stúpa po jej východných svahoch v ústrety Kopskému sedlu. To už sme v Zadných Meďodoloch (asi od tej tiesňavy), preč z Javorovej doliny.

Taká hodinka od tých medveďov až hore. Tam sa dozvedám z tabule, prečo Meďodoly, ale začína kvapkať, tak len chytro preskočím hranu do Doliny Bielych plies a obchádzkou Belianskej kopy popri Bielom plese schádzam do Predných Meďodolov. Aby som sa cestou popásol na malinách, čučoriedkach a čuduj sa svet - nad chatou Plesnivec aj na ríbezliach! Kde tie sa tu vzali???

Keďže na chate „voda še ňeda pic“, podporujem miestnu ekonomiku, lebo pic še musi, ta ňe? A už len príjemný traverz lesom popri niekoľkých bralkách a s pár výhľadmi doprava ku Svišťovke. Na konci tradičné lesné cesty a po príjemných ôsmich hodinách pristátie v Tatranskej Kotline, priamo na zastávke autobusu. Pohodová prechádzka to bola...

Rišo Pouš