Východné Slovensko

Vnenkyho a spol. má niekto hore rád! Lebo počasie, jedna z kľúčových vecí na ultra a v Tatrách zvlášť, vyšlo na štvrtom ročníku tatranského žúru zasa parádne, a dokonca „na chlp“. Krásne ráno, obloha ažúro. Cez deň predfrontový južný vetrík, osviežoval zboku. Pred obedom sa začalo od západu zaťahovať, žeby zas príliš teplo nebolo. Posledných poháňal od Skalnatého plesa jemný dáždik a dole Monkovou dolinou lejak, aby ušetrili na sprche a zmyli blato. Predtým ešte štvrtková búrka dobre namydlila zbeh do Monkovej doliny, aby sa všetci

Orgovia slovenskí sú myslím najšťastnejší, keď vymyslia čo najväčšiu brutalitu. Asi preto bol Belo Špišák od 4. do 6. augusta samý úsmev – k ťažkej trati (130km/6000m) sa mu podarilo vybaviť aj (asi) najteplejšie dni tohto leta. Ale aj tak mu to nevyšlo dokonale, lebo z piatkových 34 – 39  ̊C sa v sobotu „ochladilo“ podľa predpovede na 30 – 35. Takže mi to nedá, zas musím začať mapkou s výstrahami, skopírovanou zo stránky SHMU:     A to sme ešte nevedeli, čo pek(el)né na trase pribudlo. Až po osobnom zoznámení s niektorými kopčekm

Poslednú májovú sobotu sa zišli nosiči, aby si pomerali sily s metrákom na hrbe a v boji s časom. Na pravidelnej linke Hrebienok – Zamka tiež nechýbali ani slečny, ktorým tento rok ubrali z nákladu päť kíl. Aj napriek absencii niekoľko zdravotne indisponovaných hlavohrudí nebol na štartovej lajne zaznamenaný úbytok plnokrvníkov. Cez 20 stovkárov a takmer rovnaký počet báb štartovalo postupne v trojminútových intervaloch. Každému sa však hlavou hmýrili spomienky aj na nášho brata v zbroji. Tento rok Maťo Hurajt nešťastne opustil svoj nosičský život

 Neďaleko Spišskej Novej Vsi pri obci Matejovce nad Hornádom sa nachádza chránený prírodný výtvor Šikľavá skala. Prameň nad vápencovou skalou tu vytvára vodopád ktorý v zime vytvorí parádne prírodné divadlo. Dostupnosť a zaujímavosť tohto prírodného umeleckého diela púta stále väčšiu pozornosť ľudí. Vychutnajte si nádherné fotky od fotografa Rolanda Liptáka tentoraz aj na Vetromagu.  

 Pieninský narodný park ponuka zaujímavé a pekné MTB trasy najmä na poľskej strane. Stačí vyraziť z Červeného kláštora prielomom Dunajca alebo z Lesnice za hranicu  do mesta Szczawnica. Odtiaľ je veľa možností na sever aj východ do pohoria Beskid Sadecki. Zo Szczawnice som pokračoval do dedinky Jaworki a odtiaľ hore na sever popri Czarnej wode, asfaltka sa po pár km zmení na lesnú šotolinu, vystúpa do sedla Przehyba, kde nájdete dobre značené cyklo aj turistické trasy a poľských bikerov. Odtiaľ ostro doprava ľahkou širokou vstevkou na Wielky Rogacz 1132m n

Na lúkach pod Ruským sedlom nás budí silnejúce vtáčie čvirikanie, ako pribúda svetla a obzor nad pohraničným hrebeňom ružovie. Dnešný posledný deň „expedície“, bude kratší na pochod, ale potom dlhší na cestovanie. Treba sa nám len dostať cez vysťahovanú dedinu Ruské a popod kopec Saganovec do Runiny, na autobus. Komplet po modrej.   Do Ruského schádzame krížom cez serpentíny starej cesty, len škoda, že náučný chodník kopíruje práve tie serpentíny. K niektorým infotabuliam to máme ďalej a zachádzať sa nejako nechce. Isto sú na nich zaují

Noc v sedle pod Čierťažou: zo spánku nás budí hluk štvorkolky. O chvíľu tíchne len kúsok od nás. Nechápem: to aký pako sa sem teraz trepal? Ráno pozerám a neverím druhý raz: mašina zapichnutá v kroví, vedľa dva spacáky. O chvíľu sa z nich ale vykľujú poľskí pohraničiari. Pobalia sa, povrčia dookola, popýtajú sa kto všetko tu spal a miznú nazad skade prišli, do doliny. Hmmm, divná služba... Zato nás čaká pekný deň, striedavo v tieni lesa a na poloninách s výhľadmi. A čučoriedkami :-) Ideme cez Borsukov vrch, Čelo, Jarabú skalu, Ďurkovec, Pľ

Autobus nás po 10 hodinách cestovania a prestupovania vyhadzuje na konečnej v Novej Sedlici. Ďalej sa už nedá, sme v najvýchodnejšej obci Slovenska a chystáme sa na najvýchodnejší bod Slovenska, známy „trojhraničný“ Kremenec. A z neho ďalej, tri dni, ale o tom potom :-) Zatiaľ ťapkáme hore dedinou, popri posledných domoch. Nemôže sa každý pochváliť, že „bývam v najvýchodnejšom dome na Slovensku“ :-))) Za infocentrom Národného parku bočíme do lesa a o chvíľu už stúpame – dlhóó a strmóó po čoraz hnusnejších zvážniciach. Naháňa nás b

Nedeľa ráno v Ždiari: je po „Šelme“ ale nohy slúžia, lebo som sa zas len flákal, tak treba nejako využiť deň. Z telocvične nás aj tak o chvíľu vyženú, tak pre istotu zdrhám, ešte kým organizátori spia. Nech ma nezamestnajú upratovaním  :-) Busom do Tatranskej Javoriny a odtiaľ peši do Kotliny, tiež Tatranskej.   Tak na úvod asfalt spodnou časťou Javorovej doliny až k rázcestiu Pod Muráňom - cestu akurát prerábajú. No kto už len tu potrebuje klásť nový asfalt??? Aha - bude nový bezbariérový chodník (dozvedám sa neskôr z novín). Demagóg

Je to takmer presne 40 rokov od požiaru, ktorý v júli 1976 zničil v dolnej časti rokliny a na strmých severných svahoch Pirča viac ako 30 hektárov lesa. Pred požiarom bol Kyseľ najnavštevovanejšou roklinou Slovenského Raja, teraz sa Správa NP rozhodla sprístupniť ho alternatívou, ktorá obmedzuje masovosť. Na dĺžke 1470m vybudovala spolu s HZS niekoľko oddelených úsekov ferratového chodníka, dohromady so 430 stúpačkami, 320 metrami istiaceho oceľového lana a 150 konzolami. Jeho trasa po stenách rokliny je vedená tak, aby sa vyhýbala miestam so vzácnou skalnou

Len tretí raz zaťala pazúr do žuly tatranskej (aj do vápenca ku koncu) a už je z nej taká celebrita, že bolo vypredané dlho pred „predstavením“. No hej, extrémy dnes priťahujú a pribúda aj tých, ktorí si síce na „stovku“ ešte netrúfnu, ale bežné behy v teréne im už nestačia. Lenže pozor, toto nie je beh, ale tancovanie na špičkách po kameňoch. Nielen výkonnosť, ale aj schopnosť sústrediť sa, nezakopnúť, balancovať, mávať rukami a kľučkovať pomedzi turistov rozhoduje. Tá trať jednoducho nedá vydýchnuť ani hlave, ak nerátame okolie Štrb

Naháňačka medzi dvoma metropolami východu mala napriek lanským supertropickým podmienkam úspech, lebo počet účastníkov (ultras aj štafiet) sa teraz v podstate zdvojnásobil. A hlavne, počasie vyšlo o 200% lepšie. Vlani hádam vrela aj voda v studničkách, teraz pod mrakom, mierny vetrík, teplota o takých 10 stupňov nižšia, párkrát aj jemne pokropilo aby sa neprášilo, čo viac chcieť? Aj sa v takom počasí dobre spalo na intráku, to pridá na pohode pred štartom. Pohode pridal aj „za gambáčik“ pri prezentácii pre každého. Vítať na Šariši spišskou

Starý Smokovec - Hrebienok - Skalnaté pleso - Chata pri Zelenom plese - Kopské sedlo - Javorina - Lysá poľana - poľana Bialsczanska - polana Rusinowa - Murowaniec - Ľaliové sedlo - zrušenou zelenou značkou do sedla Závory - Kôprova dolina - Tri studničky - magistrálou na Štrbské pleso - Popradské pleso - Ostrva - Sliezsky dom - Starý Smokovec = cca 90km, 4550v.m., z toho 7km asfalt, zvyšok chodníky tatranské...   Bude to už deväť rokov, čo som na Vetromag pridával report Vlada Dudláka, ako spolu s kamarátom Slavom Gleskom dávali pokusy na tejto trase. Vladov ús

Sedíme vo vlaku, ktorý smeruje z Horehronia do Margecian. Vystupujeme na stanici Telgárt - penzión. Vlak sa stráca v 1239m dlhom tuneli. Chvíľu čakáme, a už ho vidíme prechádzať oblúkovým Telgártskym viaduktom. My pokračujeme pešo po štátnej ceste č.66 smerom k sedlu Besník. Cestou míňame ďalší technický unikát – Chmarošský viadukt s deviatimi kamennými oblúkmi. Dostávame sa do pramennej oblasti Hrona. Prameň je zachytený v drevenej studničke, pri ktorej je altánok. Naberáme vodu do fľaše. Však koľkokrát má človek príležitosť piť čistú vodu

Tohtoročnú dovolenku som prežil tak trochu výnimočne. V duchu „nie cieľ ťa urobí šťastným, ale cesta“, som šliapal pešo z domu zo Starej Turej na Tatranský Kriváň.   Išiel som cez pohoria, podobne ako František Kele, ktorý ma vlastne k tomuto podujatiu inšpiroval. On štartoval z Bradla od mohyly Miroslava Rastislava Štefánika, ja zo Starej Turej (to aby som bol aspoň trochu originálny). Dobrodružstvo začalo už pol roka pred samotnou cestou, keď som nad mapami plánoval trasu, miesta nocľahov, možnosti doplnenia vody či potravín. Plány som začal spr