Morské oko vo Vihorlate

Jedno z najznámejších a najväčších jazier na Slovensku (takmer 14ha), po starom Veľké vihorlatské jazero, leží vo výške 618m v centrálnej časti Vihorlatu, v tieni bukových lesov, s bralom Sninského kameňa na severnom horizonte. Okolo jeho brehov vedie náučný chodník - pohodová, asi hodinová prechádzka. Jazero nie je úplne prírodné - vzniklo síce zahradením potoka Okna mohutným, asi 2km dlhým zosuvom, ale bolo menšie ako dnes. Hladinu o 3 metre a rozlohu na dvojnásobok zdvihla v 80. rokoch 19. storočia hrádza, ktorú dala postaviť grófka Széchenyiová, majiteľka tunajších lesov. Dnešné miery sú preto 312 m do šírky, 775 m do dĺžky a 26 m do hĺbky. Výška hladiny kolíše podľa zrážok ročne až o 3 metre.

Ako k nemu? Z hrebeňovej červenej sa dá dole zbehnúť ani nie za hodinu z viacerých miest. Hrebeň Vihorlatu totiž obchádza Morské oko veľkým oblúkom zo západu, severu aj z východu, pretože jazero leží vlastne na dne bývalého sopečného krátera. Len na juh si Okna prerezala dolinu a práve tou vedie z Remetských Hámrov asfaltka. Tade je to nudnejšie, asi 9km z dediny na parkovisko Krivec. Z neho je to k hrádzi už len asi 15 minút. Do r.1971 viedla dolinou úzkorozchodná železnica (a predtým jej drevená predchodkyňa) na zvážanie dreva a vyvážanie pánov do kaštielika na brehu. Na hornom konci dediny ešte stojí starý rušeň.

Romantizujúci kaštielik stojí od r. 1924 a aj ten dala postaviť grófka Széchenyiová – hlavne pre svoju chorú dcéru. Dnes je to jedno z „Významných lesníckych miest“ a jedna zo zastávok náučného chodníka. Spravujú ho Lesy SR.  Pod kaštielikom je na skale plaketa, pripomínajúca zaradenie karpatských bukových pralesov do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, pri nej infopanel s mapou. Od kaštielika je to slabá polhodinka do kopca po žltej k Malému morskému oku, kde sa dajú aj raky vidieť.

Okruh vedie najprv po asfaltke okolo spomínaného kaštielika, o chvíľu ale odbočí na chodník popri brehu. Míňa dve väčšie chaty, na stránke jednej z nich je pekné motto: „Spoznajte ticho. Doprajte si oddych a zábavu“. A v ponuke aktivít štvorkolky a motokáry :-) Chodník po západnom brehu vedie „obyčajným“ listnatým lesom, na východnom brehu si človek vychutná aj atmosféru pralesa. Často preskakuje prítoky, ktorých je zo osem a nie všetky sú stále. Ale asi na všetkých sú malé prehrádzky, aby do jazera tieklo čo najmenej plavenín, ktoré ho zanášajú. Morské oko je chránené od r.1984, aj keď snahy boli už od 50. rokov. Dnes je na výmere 108 hektárov vyhlásená národná prírodná rezervácia a piaty - najprísnejší stupeň ochrany. Čiže na kúpanie zabudnite, v horúcich dňoch môžete tým rybám pod hrádzou akurát závidieť :-)

Rišo Pouš