Vysoké Tatry: Velická a Bielovodská

Dve z ikonických tatranských dolín, podávajúce si ruky cez chrbát pohoria na Poľskom hrebeni, pod najsamvyšším bodom Karpát... Dve rezervácie, oplatí sa rezervovať si na ne celý deň, aj keď časy na smerovníkoch presviedčajú, že dlhšie ako šichta vo fabrike to trvať nebude. Jeden tip na nádhernú prechádzku, keď sa treba dostať z juhu Tatier na sever. Alebo keď sa len chce...

Jedna z juhu kratšia, priamejšia, bez postranných úmyslov visutými výbežkami bočných dolín, schodovitá, s profilom písmena U, ktorý tu zanechal posledný ľadosplaz. Národom najprísnejšie rezervovaná, napriek tomu mierne pošramotená kľukatou sivou jazvou s betónovým vredom na konci... Ale aj divoko pralesovitá v dolnej, pestro kvetnicová v strednej a ostro balvanovitá v hornej časti.

Jej severná dvojička je o kus dlhšia a dlhšie biela, členitejšia do strán, do hĺbok aj do rozhľadov, primkýnajúca sa k štátotvornej čiare. Takisto vzácna a tiež anektovaná samoľúbosťou kráľa tvorstva, ktorý si zmyslel na dočasnú a prirodzenú sivotu šíkov lykožrúta zaútočiť motorovými zubami drevožrúta.

Tatry každý pozná a hádam každý tam už bol. A kto nebol, nájde si... Tak škoda ďalej plytvať slovami, vychutnajte si galériu, lebo som mal krásny deň – augustový, predšelmovský. A škoda by bolo nepodeliť sa aspoň takto, vizuálne.

Rišo Pouš