Východné Slovensko

Pohyb je jeden z príznakov života, či ako sme sa to učili na prírodovede. Preto sa treba hýbať, aby ostatní vedeli, že ešte na vás môžu pokojne aj pekne hovoriť. Takže krásne počasie, stabilizujúce teploty a kopec ďalších faktorov prispelo k tomu, že na piatok som vzal roha (voľno v práci) a išiel sa kúsok zrelaxovať do prírody tatranskej, domovskej. Štart vo štvrtok z Bratislavy o 21:35 veštil zaujímavé medzičasy. Na Donovaloch pekne bielo, kopy snehu tam kde majú byť. Do Popradu som došiel o pol druhej ráno. Spať nebolo veľmi kedy, a tak budík ráno o

Hranice krajín majú svoju príchuť, a ak sa stretnú tri v jednom bode - o to silnejšiu. Pre nás je možno takým zaujímavým miestom vrch Kremenec 1 221 m n.m., na odľahlej trojhranici Slovensko-Poľsko-Ukrajina. Bod stretu aj troch národných parkov - Poloniny, Bieszczady a Užanský NP na ukrajinskej strane. Vyrážame v sobotu ráno z najvýchodnejšej malebnej dedinky Nová Sedlica, kde líšky aj vlci doslova dávajú dobrú noc. Pri hranici šengenu a EU je kupodivu čulá premávka policajných terénnych áut a skútrov, stále sa tadiaľ prevádzači občas pokúšajú prev

Slanské vrchy, to bola v treťohorách reťaz sopiek, tiahnuca sa od severu (pri Prešove) na juh až do Maďarska, k slávnemu mestu Tokaj. Dnes oddeľuje Košickú kotlinu od Východoslovenskej nížiny a na našom území sa delí na päť podcelkov: Šimonka, Makovica, Mošník, Bogota a Milič. Posledný je priamo na hraniciach s Maďarskom a tam som sa motal počas jedného pekného, farebného, baboletného dňa na začiatku októbra. Zo Skároša cez Vlašskú lúku takmer furt po hranici na východ, odtiaľ nazad popri jazerách Veľká a Malá Izra a po uzavretí okruhu na Malej Má

Východniarsky Matterhorn (781 m) pozná možno aj ten, kto na ňom ešte nestál, lebo veľmi charakteristicky trčí do oblej krajiny Volovských vrchov nad priehradou Ružín a pri ceste vlakom z/do Košíc priťahuje svojim tvarom oči ako magnet. Ak nad ním práve nestojí slnko :-))) Výstup naň od severu je síce strmý, ale chodník dobrý a dlho tá strmota netrvá. A priamo pod ňou sa dá auto zaparkovať. Prípadne sa tam dá dôjsť od železničnej zastávky Ružín, veľmi peknou a na výhľady vďačnou prechádzkou cez pasienky. Toto sú asi najviac využívané možnosti, a

 Odkedy diaľnica spojila Poprad s Braniskom otvorila nám nové turistické možnosti. Z Popradu to na sedlo Branisko trvá 30 minút. V sedle sa cez týždeň dá pohodlne zaparkovať a na túru vyrážame priamo odtiaľ. V sedle Branisko pri hlavnej ceste je umiestnená kvalitná turistická mapa už s novými trasami. Tentoraz opäť vyrážame smer sedlo Prašivá ale už od začiatku po značke, minule sme si to nechtiac trošku skrátili po hrebeni a lesnej ceste. Už po krátkej chvíli sa klesajúcim chodníčkom dostávame ku prvej prírodnej zaujímavosti dnešného okruhu: Diabl

Je to najviac na východ vystrčená planina Slovenského krasu, známa predovšetkým vďaka dedine, ktorá jej dala meno a v ktorej je poriadna koncentrácia zaujímavostí (viac v odkaze pod článkom). Jasov je aj jedným z najčastejších východísk smerom na planinu, lebo leží blízko ku Košiciam. Planina má asi 16x10 km a asi 72 km2, je sklonená zo severu na juh a prevažne zalesnená. Nájdu sa ale aj rozľahlé lúky, pripomínajúce solitérmi stromov africkú parkovú savanu – napríklad pod sedlom Železná brána, okolo Ladislavovej vyvieračky, v doline potoka Mig

  1.septembra 2018 sa uskutoční už 15.ročník tohto jedinečného a obľúbeného podujatia. Tento krát aj ako Majstrovstvá SR v MTB maratóne .  Pre skúsených bikerov je jasné o čo ide...ale čo je vlastne ten „Singletrack“ ?     Je to takzvaný jednostopový lesný chodník , akým sa stretávame väčšinou pri peších túrach. Vä šinou aj takto vznikajú. Peší turisti, poľovníci, cyklisti alebo zvieratá odbočia zo širokej lesnej cesty do lesa ( väčšinou aby si skrátil cestu) a prešlapú tak trávu, les. Stačí ak sa nájde zopár prenasl

Z titulu extrémne teplého a suchého konca mesiaca júl ostalo zapríčinené, že napriek ojedinelej búrkovej činnosti nastalo extrémne sucho v lesoch v okolí Prešova a Košíc. Bdelí odborníci na úseku lesného hospodárstva, požiarnej ochrany a správy majetku z miestne príslušných úradov a odborov štátnej správy a samosprávy ale zodpovedne vykonávajú svoje pracovné povinnosti aj v čase dovoleniek so zámyslom ochrániť životy a majetok občanov, štátu a samospráv. Treba vysoko oceniť ich iniciatívu, keď aj nad rámec svojich povinností intenzívne

Zamagurie - Pieniny  - Lechnica   Priznám sa, keď som uvidel na FB prvé fotky z výstavby trailov na Zamagurí tak ma napadlo, že to nemôže byť pravda - Hoax. Však na FB ich koluje tak veľa... Keď som pomaly začal chápať, že niečo sa predsa len robí tak som si ako prvé povedal: "To budú určite iba nejaké ľahké turistické chodníčky ale šak nie je to ďaleko, pozrieť sa pôjdem...!" Aby nebolo tých priznaní dosť. V úvode som si samozrejme splietol Lechnicu s neďalekou a mne pomerne dobre známou Lesnicou. Chvíľu trvalo kým som aj toto dosta

 Jeseň 2017 Poprad - Stará Lubovňa, Hniezdne - Kamienka - Stráňanské sedlo (parkovisko) Pri hľadaní niečoho nového v oblasti jednodňoviek z Popradu sme sa dostali až do Pienin, oblasti medzi Starou Ľubovňou a Červeným Kláštorom. Auto sme zaparkovali hneď pri ceste v Stráňanskom sedle (730). Odtiaľ už peši vyrážame na túru. Najprv po lúkach neskôr zmiešaným lesom na hrebeň tvoriaci štátnu hranicu s Poľskom. Po hrebeni ideme smer Pieniny, prichádzame pod Vysokú Skalku (1050). Nejako sme stratili značku a až keď vylezieme na vrchol a musíme podliezť z

Zima rýchle skončila a my využívame opäť novú diaľnicu a z Popradu sme za 30 minút v sedle Branisko. Tu si odfotíme parádnu novú mapu podľa ktorej sa chystáme na okruh cez najvyšší vrchol pohoria Branisko - Smrekovicu. Hneď ale omylom zle odbočujeme a vydávame sa po chodníčku priamo hrebeňom hore na sever. Až si omyl všimneme už sa nám nechce vracať, pokračujeme hrebeňom, neskôr luxusnou zvážnicou až do sedla Prašivá kde sa na značku opäť napojíme. V sedle naštudujeme informačnú tabuľu s množstvom zaujímavostí. Chodníky v okolí preznačila turi

 O Roháčke (1028m) som sa dozvedel náhodou nie veľmi dávno od bežca Jula Kalavského. Organizuje tu beh do vrchu a mne sa do podvedomia zapísalo, že beh do vrchu potrebuje predsa nejaké parametre a tak by bolo dobré sa pozrieť kde to vlastne je... Na jar pri výletoch na Branisko ktoré nám diaľnica z Popradu parádne priblížila som zablúdil prvý raz prstom na mape až do Margecian a na Roháčku. O nejaký ten čas sme už parkovali naše auto v Margecanoch neďaleko železničných koľají z druhej strany železničnej stanice. V ten deň nás Tatry odohnali rannou búrko

Zrodila sa nová stovka na východe Slovenska: okolo Starej Ľubovne, v Pieninách a Spišskej Magure najmä. Takže zas nie tak ďaleko na východe, aby „liezla do kapusty“ Belovi S. a jeho V100. Aj tak si ich organizátori navzájom robia naschvály (sú o tom dôkazy, o tom potom). Zhodou okolností som sa o nej dozvedel práve cestou na V100 2017, pri náhodnom stretnutí vo vlaku s jej hlavnými páchateľmi Julkou a Jurom: „Počuj, neprišiel by si nám o rok nafotiť stovku? Novú sme vymysleli (103 km / +4145 m), ale je ešte tajná, nikomu nehovor!“ „Jasné, ako hrob, hov

 Poprad - Branisko - Sľubica Odkedy je v prevádzke nová diaľnica z Popradu smerom do Prešova otvorili sa nám nové turistické možnosti. Za veľmi slušných a prijateľných 30 minút sme z Popradu v sedle Branisko. Parkovanie cez týždeň úplne bez problémov. Sedlo pretína rovnomenné pohoria napoly. Najprv sa povenujeme južnej časti. Dnes na nás čaká hrebeňovka zo sedla až na vrchol Sľubica, ktorý je známy ako štartovacie miesto paraglajdistov. Celá trasa vedie po zelenej značke. Návrat rovnakou trasou. Prvou dominantou ktorú na trase stretávame je okrúhla ve�

Dve z ikonických tatranských dolín, podávajúce si ruky cez chrbát pohoria na Poľskom hrebeni, pod najsamvyšším bodom Karpát... Dve rezervácie, oplatí sa rezervovať si na ne celý deň, aj keď časy na smerovníkoch presviedčajú, že dlhšie ako šichta vo fabrike to trvať nebude. Jeden tip na nádhernú prechádzku, keď sa treba dostať z juhu Tatier na sever. Alebo keď sa len chce...     Jedna z juhu kratšia, priamejšia, bez postranných úmyslov visutými výbežkami bočných dolín, schodovitá, s profilom písmena U, ktorý tu zanechal posledný ľadosplaz