Východné Slovensko

Po prepršaných sviatkoch, kadejakých kalamitách a šliapaní v sivote a mlieku to teda konečne raz vyšlo. Predpoveď hlásila azúro, aj keď trochu arktické, denný program hlásil cestu do KE na otočku, to bolo treba využiť, inak sa proste nedalo. Otočka v KE predvídavo naplánovaná na noc, takže už pred siedmou ráno som hrkotal a škrípal lyžami popri lanovke zo Smokovca. V Poprade -20, v Smokovci -16, ale bezvetrie. K tomu fialkové nebo, cestou na Hrebienok už nasvietené špičky štítov. Za chrbtom, na druhej strane kotliny, „rajské“ teplé farby východu

V rámci servisného výjazdu do metropoly východu sa popri tých diaľnično-kolonizovaných kilometroch podarilo aj nejaké tie bicyklové nakrútiť. Prvý diel ste už čítali. Druhý diel sa odohral hneď nasledujúci deň, keď ešte podvečer bolo veľa svetla a nepokojné nohy. A aj chuť ostala, veď bolo sa treba rozhýbať pred veľkým záťahom (to bude tretí diel). Tu už nebolo toľko plánovania a predletovej prípravy, ale ono sa to potom vypomstilo po svojom. O čo menej prípravy, o to viac lietania... Zážitok zaručený. Takže len narýchlo krátky výbeh na bi

Už siedmy raz zaťala do tatranskej žuly svoje pazúry aj mladšia, ale vytrvalejšia z dvoch dravých sestier. V sobotu 22.8. Limit 200 účastníkov bol naplnený dlho vopred. Asi aj kvôli korone nie síce za bleskových 15 sekúnd, ale vraj asi za 15 minút, takže tam rekord nepadol, aaaale šak toto nevadí. Nakoniec sa na štart pri bývalej Važeckej chate postavilo 187 ľudí, presne ako vlani. Ale do cieľa sa po vlastných dostalo len 116 - odpad bol väčší ako vlani, asi najmä vďaka počasiu. Štartovka sa tu nevyrába len tak, že sa hocikto prihlási – nekompromisný š

Nebyť výnimky v r. 2013, mohlo to byť jubileum, okrúhly 10.ročník. Počasie to však asi nevedelo a zariadilo v deň tohtoročného „Slavkáča“ dokonale bežecké a fotogenicky gýčové podmienky. Snáď o rok, už po správnosti, tento darček zopakuje... Kvôli COVIDu sa registrácia na prvý apríl nezatvárala po pár sekundách. Trvalo to pár dní... Avšak s blížiacim sa dátumom sa vertikálne orientovaní bežci začali ozývať, žiaľ už bezúspešne. Na poslednú chvíľu sme pribrali iba pár tých, ktorí mali schopnosť zamiešať karty na prvých miestach.

Je piatok ráno niečo po siedmej. Autom ma kamoš priváža na parkovisko pri športovej hale v Spišskej Novej Vsi. O necelú hodinu začne ďalší ročník vytrvalostných MTB pretekov na tratiach 333 a 222 km. V sobotu ráno potom ešte 111, 66 km a v samostatnej kategórii 66 km pre e-bikerov. Jedná sa už o 8.ročník. Keďže hlavný názov jasne zodpovedá povahe pretekov a v našich končinách je to viac-menej jedinečná záležitosť, vyberám si trať 333. Veď nebudem trocháriť. Už minulý rok, keď som náhodou zbadal túto akciu v MTB kalendári, oči sa mi roz�

Deň 4: Odorica - Danišovce - Odorín - Markušovce - Markušovský skalný hríb - Matejovce nad Hornádom - Poráč - Zbojský stôl Ráno sme vyrazili pozvoľne. Po opustení výhľadových lúk v okolí Odorice nás čakali len nezáživné cyklotrasy až do Markušoviec. Doplnili sme zásoby a len zbežne obzreli krásne zrekonštruované stavby kaštieľa a letohrádku. Nedalo sa tam však veľmi oddychovať, človek aby bol stále v strehu kvôli zvedavej miestnej menšine (alebo dokonca väčšine?). A tak sme vyrazili v ústrety rastúcemu úpeku. K Markušovskému skalnému

Východ Slovenska je pre nás Stredoslovákov stále dosť veľká neznáma. A tak keď v roku 2019 pripadlo miesto konania celoslovenského zrazu turistov na Košice, bola to pre nás príležitosť cestou niečo nové spoznať. Cestu do dejiska diania sme si naplánovali tak po našom – na ťažko, na dlho a zároveň na pohodu. Ale hlavne tak, aby spájala čo najviac zaujímavostí, ktoré sa dajú v jej dosahu nájsť.   Deň 0: Keďže drvivá väčšina účastníkov pochádza z Lučenca a okolia, deň vopred sme sa museli dopraviť čo najbližšie k miestu štartu. Med

Budík ráno hlási, že ešte teda na lyže. Matematicky prerátané možnosti a náročnosť prístupu k snehu bez lyží dávajú zúžené možnosti. A tak trielim na parkovisko TEŽ Popradské pleso. Áno, parkovné sa vyberá, aj keď nie je sezóna, resp. nie sú turisti. Vykladám vercajg, opodiaľ iba dve autá,  partia z Trenčína si ide dať Satana k obedu. Vraj mraky v Trenčíne od rána. Tak možno dačo zafúkne aj sem. Po asfaltke v teniskách, cupi - lupi ovešaný. Na Majlátke nikto nič, tak prezujem, tenisky schovám pod striešku igelitu, čo ukrýva uskladnené

"The Borders exists only in peoples mind!" hlásalo kedysi motto dobrodružných extrémnych pretekov ECO Challenge, ktoré pravidelne vysielal kanál Discovery a na ktorých som vyrástol... Bolo to už dávno. Dnes na Slovensku ale zažívame úplnú explóziu záujmu o ultra a podujatiami je zaplnený celý kalendár. Táto sezóna ale začala špeciálne. Neočakávané udalosti dali stopku všetkým organizovaným podujatiam, a tak zatiaľ čo veľa ľudí má hlavu v smútku, nájdu sa aj takí, ktorí to berú ako príležitosť. Dalibor zaklincoval svoj Choč. Rišo sa tr

Odskúšaný, vydarený koncept z vianočného výletu do Gasteineu by bolo treba odskúšať aj v slovenských podmienkach. Posledná akcia pred plánovanou rodinou prestávkou pripadá na aktuálny februárový víkend. Štvrtok 20.2. nočným vlakom z Bratislavy a v piatok ráno o siedmej oddýchnutý vystupujem z vlaku v Štrbe. Tu ma čaká Tomáš a smerujeme na Popradské pleso. Začíname tradične od električky, tešíme sa na raňajky v hoteli a veríme, že predpoveď nebude až taká zlá ako hlásia. Meteorológovia sa tentokrát nemýlia a hneď ako sa dostaneme nad

Po piatkovom sprobovaní v Žiarskej doline sme si dali voľnejší režim. Ripo si dal oddychové bežky a ja som šiel teda sám skontrolovať ten meter prašanu do V. Tatier, šak veď široké lyže si pýtajú. Ráno v Poprade mínus 10, pekná zima. 8:20 pod Jakubkovou lúkou ešte bolo voľné miesto na rebrinák. Precupitám ku lanovke, všade po Smokovci čierno hnedý ľad, posypaný jemným čiernym makadamom (díky cárovič). Pri lanovke nadrzofku kombík... Rampu mu pristavili rovno k nástupisku, ale asi mu zdochol motor, keď sa takto pokazil na takomto mieste.   Zástupy

Nedeľa 19. januára mala byť ešte krajšia ako perfektná sobota ( tá je TU ), ale ráno to akosi nevychádza. Z PP do Smokovca valíme popod mraky. Tie našťastie cestou rednú a VSD pred nami je už nasvietená vychádzajúcim slnkom. Že by...? Poučení zo včera sa nešuchceme na Hrebienok po ceste, ale po starej zjazdovke a obchádzkou poza hotel ďalej do doliny. Malá prestávka nad Bilíkovou chatou kvôli „operácii“ jedného pásu (druhý odišiel už včera, nie je to dobre vymyslené) a hneď sa ľahšie šmýka. Ale aj tak dáko spomaľujeme - po dvoch krátkych noci

Neskoré piatkové popoludnie: na Popradskom plese nás našlo. Od električky síce na lyžiach, no v spodnej časti cesty na viacerých miestach len tak – tak. Po zvyškoch ľadu na okraji asfaltu. Takýto január v Tatrách? No fuj. Ešte že sme cestou stihli dobrý skutok - vrátiť stratený smartfón majiteľovi, ktorý s partiou schádzal oproti nám. Potom sme sa len zložili na Majlátke a stihli sme to dobro ešte  vyrovnať zlým skutkom: do tmy bleskovo preskúmať aspoň spodok Zlomísk, aby sme ráno našli v tom bludisku cestičku. Takže ráno, už poučení (s lyžami

Už tradične tri týždne po Slavkáči sme štartovali Magistrálu. V piatok sa začali v Ždiari schádzať výberoví bežci a šťastlivci z lotérie. Limit 200 ľudí kvôli ochrane prírody je optimum i čo sa týka organizácie, bezpečnosti a komfortu. Na konci Monkovej doliny v Hoteli Magura je perfektné zázemie pretekov, s parádnym výhľadom na Belianky.   Listina prekárov bola zverejnená pár mesiacov dopredu. No neskorší víťazi v kategóriách prejavili záujem až neskôr a boli doplnení až na poslednú chvíľu. Vždy budeme dbať na kvalitu, výkony a po

Som si minulý rok sľúbil, že na jemne naklonené rovinky medzi PO a KE už sa trápiť nepôjdem. Ale ma El Prezidente ako správneho chamtivca ukecal symbolickým štartovným – vraj pre každého, kto bol všetky ročníky. A ešte že vraj vybaví počasie. Tak som v prvú augustovú sobotu odštartoval posledný diel môjho tohoročného zábavného seriálu „Možno príde aj vrtuľník“. Po Živloplaze, H100, MF100 a NTS bolo vhodné doraziť sa štýlovo, niečim „menej náročným“. Lebo na spamätanie sa zo stovky potrebujem aspoň tri týždne, tento seriál bol vša