Východné Slovensko

Táto krasová planina na severe Hnileckých vrchov je prekrižovaná dosť hustou sieťou turistických trás s mnohými artefaktami niekdajšej banskej činnosti, rozľahlými lúkami, peknými (aj cennými) lesmi, početnými rozhľadmi zo skaliek a brál – no oplatí sa! Len v lepšom počasí ako koncom usmokleného a zahmleného decembra. Ale čo, aj to sa počíta – aj keď blatu na cestách sa niekedy dosť ťažko vyhýbalo. Vyrazil som z horného konca Matejoviec nad Hornádom po červenej do Poráča. Odtiaľ som v podstate obišiel Poráčsku dolinu zo severu aj z juhu,

8. november 2025, SMOLNÍK Najväčší trailový beh na Slovensku vstúpil do novej dekády vo veľkom štýle. Jedenásty ročník Horského behu Smolník (HBS) privítal rekordných viac než 800 bežcov zo Slovenska aj zahraničia a po prvý raz priniesol aj novú ULTRA HBS 50+ trať s dĺžkou 51,3 kilometra a prevýšením +2150 metrov. Bežci si vďaka nej mohli odniesť aj 2 cenné ITRA body, ktoré ich posúvajú bližšie k prestížnym svetovým trailovým podujatiam. Ráno o ôsmej hodine odštartovala premiérová ultra trať ešte za daždivého počasia, no neskôr dážď ust

Tak nazval hlavný páchateľ Paťo Mikuš druhé tohoročné (a celkovo štvrté) kolo šialenstva so spoločným menom Slovenský Ultra eXtrém, čiže SUX ( stránka tu ). Poriadna partizánčina a pankáčina, tentokrát na severe Volovských vrchov. V povinnej výbave bola len mapa v smartfóne, dopredu bol známy len štart a že budú nejaké dve občerstvovačky. Strašné rozmaznávanie inak – praotec tohto športu na Slovensku Johnny Pristach na Strážovskej motanici 2016 krmelce ZAKÁZAL a vraj bol vtedy aj nasrdený na Majciho, ktorý jeden na vlastnú päsť na Boškovi

Presnejšie zo Svitu do Podturne, po lúčnych a lesných cestách v podhorí Kozích chrbtov a Nízkych Tatier. Obchvatom Smolníka (995 m) do Lopušnej doliny, ponad Šuňavu a Važec ku železničnej stanici vo Východnej, ponad Biely Váh po cyklotrase k Čiernemu Váhu pri Kráľovej Lehote a poza Mních (1150 m), Selnice (1244 m), Zápač (884 m) a Kameničnú (928 m) do Liptovského Jána. Nenáročné jazdenie, lebo ozaj buď po lúkach, alebo po dobrých lesných cestách. Len zopár krátkych, rozbitejších, strmších úsekov, kde treba dobré nohy a techniku. V prvej čas

Košice - Smolník - Rožňava - Jelšava - Hnúšťa - Hriňová - Očová - Zvolen, asi 240 km a 4200 výškových. Táto trasa ma lákala už dlhšie, lebo je okrem iného ukážkou, ako sa aj na cesťáku dá robiť (v podstate) turistika po tichých okreskách, zaujímavých miestach, peknou krajinou. Ozaj celý deň nula áut, najčastejšie kamión – klaničák. Aj vďaka profilu ako píla nuda nehrozí, kráááásne stúpania sú tam. Navyše v ostatných rokoch ozaj veľa tých „zabudnutých“ ciest dostáva nový povrch, tak ani na žiletke nie je jazdenie po nich utrpením.

Poprad 29. apríla 2025. Po veľmi kvalitne odtrénovanom apríli už prišiel čas na dlhšie MTB výpady do okolia. Túto jar som sa rozhodol nenechať nič na náhodu a na vrchol mojej sezóny (odklik pod článkom) sa systematicky pripraviť. Aj preto som sa nezúčastnil žiadnych pretekov, jednoducho mi to nepasovalo do prípravy. Jedným z najdôležitejších faktorov vôbec je pre mňa neustále objavovanie nových vecí a dnes to malo byť naplnené. Z Popradu vyrážam popri železničnej trati. Na rozbitú cestu akurát dávajú nový štrk, pripravuje sa prerábka železnice. Hne

Medzev je malé, asi štvortisícové mestečko necelých 40 km západne od Košíc, v doline riečky Bodvy. Ale nabité históriou a pamiatkami. Založili ho zrejme nemeckí kolonisti na pozvanie kráľa po tatárskom pustošení v polovici 13. storočia, doniesli so sebou znalosti ťažby a spracovania kovov, najmä železa. Preto koncom 19. storočia pracovalo na potokoch okolo mestečka viac ako 100 hámrov a kovové náradie putovalo odtiaľto do celej Európy. Nemecká kultúra je tu dodnes živá, takže keď tu domorodcovi poviete, že je Manták, neurazí sa, je s tým stotožne

Dobre som si vlani tipol! Detské ultrabežecké trate naberajú raketovo na popularite, tak niet sa čo diviť, že druhý ročník slintania nad výhľadmi a krívania po škrapoch v okolí známej Zádielskej tiesňavy bol v zime vypredaný bleskovo rýchlo. 250 miest sa minulo ako teplé rožky. Síce ako vždy, na štart zopár ľudí neprišlo, ale v sobotu 26. apríla o siedmej ráno sa spod Turnianskeho hradu vyhrnulo do boja poriadne vojsko. Organizácia vďaka známym ksichtom „Made in SUT“ šliapala ako dobre namazaný stroj. Možno sa aj v noci pred štartom namazal, ktov

Tak sa volá najdlhšia trať (44 km/1900 v. m.) už dosť známeho charitatívneho bežeckého podujatia, memoriálu Jána Svočáka, ktoré dobrí ľudia (a samozrejme aj o. z. Slovak Ultra Trail) organizujú vo Svite na podporu ľudí, postihnutých zákernou Lou Gehringovou chorobou. Predposlednú marcovú sobotu sa bežci stretli pri rieke za mestom už deviaty raz, aby „zabili viac múch jednou ranou“ – pokecali, pobehali a najmä podporili dobrú vec. Počasie vyšlo – pred nedeľným dažďovým frontom parádna slnečná sobota, ráno primrznutá, v cieli už príjemne jarn�

Oblasť Slovenské rudohorie, celok Čierna hora, podcelok Bujanovské vrchy. Priamo nad sútokom Hnilca a Hornádu, nad Veľkým Folkmarom, Jaklovcami a Margecanmi sa „vypína“ nenápadný, komplet zalesnený, 783 m vysoký kopec, ktorého meno keď som videl na mape, hneď mi bolo jasné, že ho musím ísť pozrieť. A ešte keď Mapy.cz ukazujú pekné miestne chodníky, po ktorých sa to dá v pohode zokruhovať. Na turistickej mape (Hiking.sk) ešte neboli, tam som zase ale našiel pásovú červenú z Jakloviec do Margecian už pretrasovanú po pravom brehu Hnilca a po novom c

Na každej som bol. A po každej som si povedal, že už nikdy viac. Lebo ona je taká jednoduchá – úplná rovina, chodníky nehrboľaté, terén behateľný, ešte aj to počasie vždy príjemne chladné, bežecky ideálne. To dá každý. Ale keď „El Presidente“ Belo zahlásil, že toto bude asi posledná V100, že budúci rok spraví niečo iné, a najmä kratšie, tak som si povedal, že teda dobre, nech ich mám odškrtnuté ozaj všetky. Ale také jednoduché behanie ma nebaví, chcelo to nejakú výzvu – nejako si to sťažiť! Tak som obetoval Stíhačku (ktorú aj tak nez

Z Popradu využívame diaľnicu smer východ, tentoraz aj tunel Branisko keď náhodou nie je zavretý a z diaľnice schádzame dole pri Širokom, ďalej obce Víťaz a Kluknava. Dostali sme dobrý tip ale detaily už musíme dohľadať sami. S výraznou pomocou mapy.cz trafíme z Kluknavy na miesto kde parkujeme. Je tu turistická chatka, prístrešky a hlavne prameň, ktorý hneď využívame. Parkuje tu nejako podozrivo veľa áut, je sobota netušíme, čo sa deje. Ledva sme zaparkovali. Pomocou tabuliek s divným názvom Green point vyrážame po lesnej ceste. V lese vrčia píl

Vlani v apríli, keď východniarsky El Prezidente Belo zistil, že sa mu po chotári motajú Stredoslováci ( TU ), si povedal, že toto teda nie, a že aj on preženie svojich poddaných Krasom. Určite to bolo presne takto! Preto do mapy slovenských ultrabehov zapichol ďalší špendlík – presne do Turne nad Bodvou a ešte presnejšie pred svetoznámu Reštauráciu pod hradom, ktorú už desiatky rokov poznajú všetci, ktorí kedy použili hlavný juhoslovenský cestný ťah na ceste do Košíc. Lebo je vyhlásená svojou domácou kuchyňou, špičkovým hálászlé a štrúdľam

Predveľkonočný víkend v pohorí Kozie chrbty: už ôsmy ročník, ale tretí raz aj ako súčasť ultraligy. 280 účastníkov, teda zatiaľ najviac, a to bežali ešte ďalšie stovky v rámci piatich kratších tratí. Na naše pomery teda megapodujatie. No hej, keď bola aj megatombola. Ale najmä to bola megacharita, lebo toto podujatie je organizované v prvom rade ako pomoc postihnutým diagnózou ALS. A organizované je megaparádne, po všetkých stránkach. Aspoň čo sa dalo vidieť nezasvätenému oku v epicentre pretekov vo Svite pod lesom. Ešte aj počko objednali orga

Kto pozná Prešov, vie, že v jeho blízkom okolí sa týči zopár výrazných vŕškov (bývalých sopiek), ako stvorených pre hrady. Veď aj na nich stáli aspoň štyri len v najbližšom okolí mesta. Ich ruiny v súčasnosti znovu ožívajú rekonštrukciami aj cestovným ruchom. Jedným z nich je Kapušiansky hrad, výrazne trčiaci na andezitovom, juhovýchodnom výbežku horského podcelku Stráže, ktorý je súčasťou Spišsko-šarišského medzihoria. Trčí tam vo výške necelých 500 m n. m. minimálne od 13. storočia. Na to, akú mal divokú históriu a koľkokrát b