Východné Slovensko

Preteky na horských bicykloch sa tešia už dlhé roky veľkej popularite. Tzv. MTB maratóny sa organizujú naprieč celou krajinou a snaha organizátorov o čo najväčšiu účasť býva často naplnená. Štandardom je viacero tratí rôznych dĺžok a obtiažností. Už v dávnejšej minulosti sa mi podarilo absolvovať viaceré tieto podujatia a potom po dlhšej pauze boli práve preteky Ilovníckym hrebeňom tou akciou, ktorou som sa aspoň na chvíľu opäť vrátil k obľúbenej aktivite. Už pred štyrmi rokmi, keď som absolvoval dlhú trať Ilovníckym hrebeňom, som bol veľmi p

Už je to pekných pár rokov, čo bývalý výcvikový vojenský priestor Javorina v Levočských vrchoch prestal byť zakázanou zónou, vojaci odišli a celá oblasť sa stala opäť prístupnou. Po vojenskej spúšti Levočské vrchy postihla ešte spúšť drevársko - kôrovcová, ale aj tá už pomaly pominula, a tak sa sem oplatí prísť pozrieť. V Levočskej doline, ktorá je dejiskom aj populárneho MTB maratónu, parkujeme pod vlekmi lyžiarskeho strediska a vyrážame na okruh po rozbitých asfaltkách a spevnených lesných cestách. Najprv nás čaká mierne stúpanie do sedla

Cesta ranným rýchlikom odhaľuje šialené extrémy tejto zimy: na Štrbe záľahy snehu, ale už vo Svite takmer nič. Cestou autobusom do Vernára túžobne čakám, kedy ten sneh začne okolo cesty pribúdať – myslel som si, že v tej studenej a chladnej doline predsa muselo niečo ostať... Veď „teplá jar“ po masívnom snežení trvala len zo dva, tri dni! Ale nič, Vernár suchý! Len z diaľky sa mi smeje ona – žiarivo biela, nasvietená vychádzajúcim slnkom, ktoré do tieňa doliny ešte nenakuklo. Tak lyže na batoh a škrípajúce kroky po špinavom ľade s posypo

Preto takmer, lebo Slovenský raj v poriadnej zime, to sú ľady, ľady, ľady a všade sneh a pochodovanie v mačkách, alebo aspoň v mačiatkach. Po novoročnom odmäku sme nieže sneh nemali, ale ani toho ľadu nebolo toľko, čo by sa pýtalo, aj keď posledné noci poriadne chladné udreli. Prešli sme obe rokliny v podstate „naboso“, len na pár miestach si zaľadnený rebrík alebo skaly vyžiadali trochu opatrnosti. Dilemou bolo skôr neustále vymýšľanie, či skákať cez potok, alebo brodiť – ak si topánky na to trúfli. Niekedy si aj museli :-) Kto si to chce užiť

Spišský Hrhov pri Levoči sme dlhé roky len prechádzali hlavnou cestou pri presune na lezeckú oblasť Dreveník. Už vtedy som z auta vždy pozeral na obrovský park ukrytý za vysokým plotom a premýšľal, ako to tam asi vyzerá? Keď prednedávnom kamarát rozprával o novej vyhliadke na akomsi Medveďom vrchu práve nad touto (tak trochu zabudnutou) dedinou kúsok za Levočou, tak sme si to poznačili do pamäte. Z Popradu je to po diaľnici do Levoče len pár minút, pri ceste do Spišského Hrhova musíme ale z diaľnice dole a prejsť cez mesto Levoča. Onedlho už parkujeme v

Prvý ročník nového preteku na ďalekom východe, v okolí Údolia smrti, nie toho Amerického, toho nášho Slovenského. Mala to byť moja prvá stovka po 2 rokoch. Natrénované nebolo dokopy nič, tých pár 10 km behov po rovine veľmi nepomôže, no pre zlepšenie psychiky som to potreboval – zničiť sa. Lákalo ma mnou nepoznané prostredie a rovnako tak aj okolie Dukly som vždy chcel vidieť. V slabej chvíli lanárim Riša, či sa nepridá pohodovým tempom, aspoň bude môcť viac fotiť a veľmi sa nezapotí. Je rozhodnuté, ide sa... a mňa pomaličky začínajú chyt

Kde jedni končia, iní začínajú – a tak som sa dva týždne po poslednom ročníku P100 viezol na „ďaleký (severo)východ“ do Stropkova, kde sa z vôle a chuti miestnych bežcov zrodila nová ultraakcia (110 km a 4234 v.m.). Pre menej závislých aj variant s kratšou trasou 66 km, ale my veľkí sa predsa nebudeme zaoberať detskými zábavkami, že? Doprava na miesto činu a najmä z neho je dôležitá vec, lebo v pondelok treba ísť aj do práce. Pre nás Stredoslovákov žiadny problém, ale keď som počul, aké logistické operácie riešia západniari... Ešte že n

Nápad prejsť celé Slovensko po dĺžke v jeden deň na bicykli skrsol v mojej hlave pred rokom po cyklistických pretekoch Spišských 333 Extreme. V podstate zo srandy som v mape spojil východ republiky so západom a plánovač mi ukázal zhruba 500 km. Hneď som si to v hlave prerátal, že pri pohodovej rýchlosti 25 km/h by to trvalo 20 hodín + krátke pauzy na občerstvenie = do jedného dňa sa to dá stihnúť. Myšlienku som si poznačil do zoznamu plánov a odvtedy som ju vždy nosil kdesi v pamäti. Vo víre všetkých možných udalostí rok zbehol zase o čosi rýchlej

Niekto by si povedal, že motať sa po rozhicovaných planinách Slovenského krasu v čase najteplejších letných dní nie je moc dobrý nápad. Ale po výcviku na Hriňovskej stovke mi to akosi nevadilo – a keď už som sa v tom Above ocitol, bolo treba niekam vyraziť... Zádielska dolina (kaňon, tiesňava, ako kto chce) ako čerešnička na torte, samozrejme – ale bolo treba aj iné poobzerať a ku spojom sa dostať, takže z toho vzniklo koliečko z Turne cez hrad a odtiaľ na hranu Zádielskej planiny, skoro ráno, kým teplo nezabíja :-) Potom únik dole do tiesňavy a z�

Na „výjazdovej redakčnej porade“ sme sa v polovici júna ocitli aj pri známom Kráteri vo Vyšných Ružbachoch, kde je síce kúpanie zakázané, ale oproti nedávnej minulosti zároveň možné na vlastnú zodpovednosť (ako hlási veľká tabuľa) – také slovenské :-) Ale najmä sme sem prišli jemne sa poprechodiť po okolí. Turistické smerovníky pod kúpaliskom sú poriadne naježené šípkami, na parkovisku pod kúpeľmi je mapa poriadne farebne dočiaraná turistickými, náučnými aj cyklistickými trasami, len si vybrať... Trochu sme špekulovali, ako to zladiť s 

Neďaleko Spiškej Novej Vsi sa nachádza obec Markušovce. Pri nej sa v skalnom zlome vinúcom sa krajinou ponad riečku Hornád nachádza známy prírodný útvar - Markušovský skalný hríb. Nie je to však jediná zaujímavosť v okolí. Hneď v dedine je toho viac, čo sa vidieť oplatí. Parkujeme na parkovisku pred kaštieľom zo 17. storočia. V parku za ním je známa stavebná pamiatka letohrádok Dardanely a neďaleko odtiaľ sa ešte nachádza stavba Markušovského hradu. V kaštieli sa nachádza múzeum starožitného nábytku. Ku skalnému hríbu sa dostanete z dediny od park

Po prepršaných sviatkoch, kadejakých kalamitách a šliapaní v sivote a mlieku to teda konečne raz vyšlo. Predpoveď hlásila azúro, aj keď trochu arktické, denný program hlásil cestu do KE na otočku, to bolo treba využiť, inak sa proste nedalo. Otočka v KE predvídavo naplánovaná na noc, takže už pred siedmou ráno som hrkotal a škrípal lyžami popri lanovke zo Smokovca. V Poprade -20, v Smokovci -16, ale bezvetrie. K tomu fialkové nebo, cestou na Hrebienok už nasvietené špičky štítov. Za chrbtom, na druhej strane kotliny, „rajské“ teplé farby východu

V rámci servisného výjazdu do metropoly východu sa popri tých diaľnično-kolonizovaných kilometroch podarilo aj nejaké tie bicyklové nakrútiť. Prvý diel ste už čítali. Druhý diel sa odohral hneď nasledujúci deň, keď ešte podvečer bolo veľa svetla a nepokojné nohy. A aj chuť ostala, veď bolo sa treba rozhýbať pred veľkým záťahom (to bude tretí diel). Tu už nebolo toľko plánovania a predletovej prípravy, ale ono sa to potom vypomstilo po svojom. O čo menej prípravy, o to viac lietania... Zážitok zaručený. Takže len narýchlo krátky výbeh na bi

Už siedmy raz zaťala do tatranskej žuly svoje pazúry aj mladšia, ale vytrvalejšia z dvoch dravých sestier. V sobotu 22.8. Limit 200 účastníkov bol naplnený dlho vopred. Asi aj kvôli korone nie síce za bleskových 15 sekúnd, ale vraj asi za 15 minút, takže tam rekord nepadol, aaaale šak toto nevadí. Nakoniec sa na štart pri bývalej Važeckej chate postavilo 187 ľudí, presne ako vlani. Ale do cieľa sa po vlastných dostalo len 116 - odpad bol väčší ako vlani, asi najmä vďaka počasiu. Štartovka sa tu nevyrába len tak, že sa hocikto prihlási – nekompromisný š

Nebyť výnimky v r. 2013, mohlo to byť jubileum, okrúhly 10.ročník. Počasie to však asi nevedelo a zariadilo v deň tohtoročného „Slavkáča“ dokonale bežecké a fotogenicky gýčové podmienky. Snáď o rok, už po správnosti, tento darček zopakuje... Kvôli COVIDu sa registrácia na prvý apríl nezatvárala po pár sekundách. Trvalo to pár dní... Avšak s blížiacim sa dátumom sa vertikálne orientovaní bežci začali ozývať, žiaľ už bezúspešne. Na poslednú chvíľu sme pribrali iba pár tých, ktorí mali schopnosť zamiešať karty na prvých miestach.